evisko

budem teda pisat dalej ...

ked som sa dnes rano pred 8 zobudila s pocitom definitivneho vyspatia, vobec ma to nepotesilo. Poobede sa planujem vytratit z domu do mesta a za zuzanou. zacala som chodit do skoly na anglinu (dvaja cesi, slovenka, rumunka, talian, bangladezanka a turek). myslim, ze aj dalej sa mi bude pacit, pretoze talian je naozaj teda talian. mame to raz do tyzdna dve hodiny, dostali sme pekne knihy ... a zadarmo. ucitelka mala niekolko starych ucebnic, mohli sme si ich zobrat. osobne som si ukoristila anglictinu pre tehotne zeny ... ako unikatny material.

narastli mi svaly okrem ineho, nie este take ako v hame pri nakladani sadla-kozi, ale uz sa to blizi k takejto kondicii. v praci je to niekedy take zvlastne co sa tyka vztahov. akurat od vcera rana uz pracujeme v 4 skupinach, predtym to boli dve skupiny v kazdej dvaja ludia. takze teraz kazdy ma zoznam ludi ktorych ma spravit. je to kvoli karoline, dawn dosla trpezlivost a stazovala sa, ze robi aj za nu. prislis nemam naladu vytahovat tu prave tieto veci ... je to nas dom, nasa kuchyna. ale ak ma niekto nieze nepozdravi ale ani neodzdravi ... myslim ze sa mu nemam preco pchat do riti.

na chladnejisie dni ma dawn zasobuje dvd-ckami, ma ich stovky. moj najblizsi vyber bol Monty Python. ale tieto dni je este stale v podstate pekne. pocasie, ktore bolo doteraz daleko predcilo moje predstavy o prsani v anglicku. to, ze ocakavam dve navstevy som asi spominala, spoluziacku katku a petra, ktory tu tiez robi. rozmyslam, ze by sme mohli ist na Fort Nelson, tam som nebola este ani sama. inak stale do roboty z roboty ... tak ako mnoho inych ludi.

eva